Osloviť Zacheja

Peter Frišo

Nie, nebojte sa. Tento článok nemá s Halíkovo knižkou nič spoločné. Pre mňa je inšpiratívna scéna z Biblie, kde bohatý Zachej túži vidieť Ježiša, ktorého jeho povesť ďaleko predchádza. Jeho túžba je veľká, vyštverá sa na strom, aby na Ježiša videl. Pán, ktorý na inom mieste hovorí, že skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vojde do kráľovstva nebeského sa však nijak od Zacheja nedištancuje, práve naopak, priateľsky na neho zavolá a on hoci často nemal kde hlavu skloniť navštívi príbytok bohatého Zacheja.

Áno, Ježiš prišiel vracať stratené ovce späť do košiara. Ježišovo slovo i prítomnosť spôsobia v Zachejovi zmenu, Zachej hovorí, že tým, ktorých okradol, dva krát vráti a Pán mu odpovedá tým, že dnes prišla spása do tohto domu. Teda Ježiš nehovorí: „Zachej, prečo sa nevzdáš svojho bohatstva?“ Ježišovi nejde priamo o to, aby sme sa všetkého vzdali, ale skôr o premenu ľudských sŕdc.

Mohlo by sa nám zdať, že Ježišov postoj k bohatstvu je v sebe kontradiktórny, pravdou však je to, že Ježišov postoj k bohatstvu je jediný správny. Predovšetkým je tu Ježišov pozitívny postoj k stvorenému súcnu, ktorý nám pripomína kniha Genezis, ktorá hovorí, že stvorenie bolo dobré. Ježiš stvorené súcno neodmieta, práve naopak ukazuje farizejom ich falošný postoj, keď odmietli Jána Krstiteľa, ktorý sa živil kobylkami a medom a rovnako odmietli aj jeho, ktorý s chuťou jedol a pil. Komára preciedzate a ťavu púšťate, triesku iným vyberáte a svoje brvná vo vlastných očiach nevidíte. Na druhej strane sú Ježišove tvrdenia absolútne, ak ma chceš nasledovať, musíš sa vzdať všetkého, choď a rozdaj všetko, čo máš chudobným. Obe stanoviská sú však jedine zdravé. Problém ani tak nie je v tom, koľko máš, ale skôr v tvojom vzťahu k majetku. Tak môže byť chudák nevlastniaci nič zatratený, ako boháč spasený. Často totiž chudobný závidí bohatému a chce sa stať bohatým, závidí a nenávidí a tak je jeho postoj nesprávny. Naopak bohatý môže zo svojho majetku dávať na charitatívne účely a nebyť k majetku pripútaný srdcom. Aj preto by nemal bažiť za ďalším majetko a zhŕňaním majetku, čiže necnosťou, ktorá bola dlho známa pod gréckym pojmom pleonexia.

To je kardinálna otázka: Kde je tvoje srdce? Kde je tvoj poklad? Nezhromažďuj si poklady na zemi, kde ich mole a hrdza zožerú, ale poklady v nebi.

Na druhej strane boháč vôbec nemusí byť šťastný, ak je pripútaný k svojmu majetku, stará sa len oň, stráca rodinné šťastie i pohodu, žije len pre majetok, kým chudobný sa raduje, nepripútaný k majetku. Sú to práve chudobní, ktorí majú viac detí a kde sú deti, tam je aj šťastie. Vedia sa radovať z maličkostí a sú to tí maličký, ktorých Ježiš tak miloval a na ktorých stojí tento svet. Žiadny majetok nie je a nikdy nebude takým požehnaním ako dobrá, mnohodetná katolícka rodina, vychovávaná v pravej katolíckej viere.

Záver článočku je teda jednoduchý: nie bohatstvo samotné o sebe, ale pripútanosť srdca k majetku a kladenie hmotných statkov na prvé miesto je zlé. Bohatý môže byť lepší a cnostnejší ako chudobný – i keď zrejme ťažko dosiahne toho bodu, ktorého dosiahli sv.František, či sv.Ján z Kríža, ktorí sa dokázali vzdať naozaj absolútne všetkého /u Jána z Kríža to bol obyčajný drevený kríž/, nasledujúc Pánove slová mladíkovi aby predal všetko čo má a nasledoval Ho.

Majetok a hmota nie sú zlé, skôr nakladanie s nimi takým môže byť. Napokon Ježiš neodmieta bohatého Zacheja, ani mu neprikazuje vzdať sa svojho majetku, ide mu totiž o jeho srdce.